Dni majstrov ÚĽUV

Na podujatie prišlo viac ako 100 remeselníkov predstavujúcich tradičné slovenské ľudové remeslo a výrobu.

Rezbárstvo tvorí výraznú oblasť ľudovej výtvarnej kultúry. Osobité črty rezbárskej tradície boli na Slovensku spojené s rozvojom pastierstva v 19. storočí. Pastieri patrili k zručným výrobcom bačovského riadu. Rezbou zdobili formy na syry, pastierske palice a črpáky.

Výrobné odvetvie zaoberajúce sa zhotovovaním povrazov - Povrazníctvo alebo aj štrangárstvo. Výrobky sú prevažne z kvalitnej konopnej priadze. K technicky najvyspelejšiemu spôsobu ručnej výroby povrazov patrilo ich zhotovovanie za pomoci vozíka - kolovratu.

Remeselné povrazníctvo sa vyvíjalo predovšetkým v mestách a jeho cechy vznikali u nás od 16. storočia.

Keramika z pálenej hliny sa pôvodne modelovala v ruke, neskôr s využitím hrnčiarskeho kruhu alebo tvarovaním pomocou foriem. Počiatky hrnčiarskej výroby siahajú do neolitu. Prvý hrnčiarsky cech na Slovensku vznikol v Bardejove roku 1475.

Zastúpená bola aj výroba kyjakov, ozembuchov, vychádzkových a turistických drevených palíc. Nechýbala ani patričná odborná prezentácia každého výrobcu.

Medzi remeselníkmi sa dala nájsť aj takáto rozprávková babička.

Výroba plátna na tkáčskom stave. Pred tkaním treba pripraviť osnovu (sústavu rovnako dlhých nití), ktorá sa navinie na krosná. Príprava na výrobu 50 metrového plátna môže trvať aj dva dni. Remeselníčka prezradila, že meter plátna s jednoduchým vzorom utká za približne 1 deň. Tkáči patrili obyčajne medzi najchudobnejších remeselníkov.

Na Dňoch majstrov ÚĽUV nechýbala ani drotárska výroba...

...plstenie....

...kováčstvo-zvonkárstvo...

...i košíkarstvo.

Zastúpenie malo aj bábkarstvo. V minulosti pôsobili najmä kočovní bábkari, ktorí putovali v maringotkách z kraja do kraja. Boli to rody alebo skupiny bábkohercov a o ich vystúpeniach v obci rozhodoval richtár. Väčšina bábkarov hrávala od jari do jesene pod holým nebom a diváci platili za miesta na sedenie. Vstupné okolostojacich bolo dobrovoľné.

Na Dňoch majstrov nechýbalo ani jedlo. Rada ľudí stála na podplamenník z kysnutého cesta (alebo aj nalisník, podlisník, opresnok, adimka, poddimník, lepník, osúch, posúch, poškrabok). Plynulé kúrenie v prenosnej 150 kg peci zabezpečuje agátové drevo, ktoré horí pri teplote 250 – 300 °C takmer bez dymu a jedlu dodáva príjemnú arómu.