Vysoké Tatry z iného pohľadu

Systém kupovania lístkov je ako študovanie Periodickej tabuľky chemických prvkov. Železnice takto precvičujú závity turistov.

Funkciu výpravcov na staniciach pri frekvencii jeden vlak za hodinu, som nepochopil. Fešáci v rovnošatách by boli neoceniteľní pomocníci práve v električkách, kde by mohli okrem predaja lístkov plniť úlohu pomocníkov pre zmätených turistov.

Tatranské električky sú moderné. O Väčšine staníc sa to ale povedať nedá. V Tatranskej Polianke chýba železničné priecestie v blízkosti nástupišťa. Všetci tu skáču cez koľajnice ako zajace.

Socialistický obchodný dom Javor v Tatranskej Lomnici, ktorého logo je inšpirované vlajkou jednej nemenovanej severoamerickej krajiny. Budova je rovnakou „pýchou”, akou je aj Hotel Kyjev na bratislavskom Kamennom námestí.

Brána do minulosti. Dole nechýbajú autogramy známych osobností. Je načase na Slovensku zakázať predaj sprejov a fixiek alebo vandalom odtínať končatiny ako v stredoveku.

Opäť Tatranská Lomnica a vizuálny smog v praxi. Ak už nie je priestor na 10 metrový billboard s reklamou popri hlavnej ceste, zavesme ho aspoň na stenu chalupy.

Originálna tatranská stolička. Nehľadal som ju na miestnej skládke ani pri kontajneroch. Stretla ma meter od chodníku na pomerne frekventovanej ulici v Tatranskej Lomnici. Podobných artefaktov sa tu povaľovalo viac, ale ak by som mal všetky zvečniť, neostalo by mi miesto na 64GB pamäťovej karte.

Stavia a rekonštruuje sa všade. V Tatranskej Lomnici najviac. Rozostavané a polozbúrané domy sú na každom rohu. Niektoré sa finalizácie možno ani nedočkajú.

Pozostatok bizarnej vianočnej výzdoby na balkóne jedného z hotelov. Snaží sa odplašiť hostí s arachnofóbiou.

Nový symbol Tatier. Moderné vleky a zjazdovky v Tatranskej Lomnici. Hotová nádhera.

Parkovisko poteší nejedného lyžiara nasadajúceho do svojho vytepovaného vozidla. Služby na úrovni končia tam, kde končí pozemok slovenského podnikateľa.

Neďaleko sa nachádza pozostatok lanovky. Načo ju rekonštruovať, keď sa dá vykosiť časť lesa a postaviť nová.

Údolná stanica starej lanovky vzdialená pár metrov od luxusného hotela Grand Hotel Praha postavená v rokoch 1936. Od roku 1999 chátra.

Je mi až čudné vidieť toľko nestráženého kovu pokope. Zrejme to dobre začarovali alebo sa našim parazitom nechce chodiť hore kopcom.

Aj rodina Adamsovcov by mohla závidieť tento secesný, strašidelný objekt s menom Vila Lavína.

Hotel Atrium v Novom Smokovci mi zvonka pripomína predajňu nábytku.

Liečebný dom Európa z roku 2013 je už niekoľko rokov opustený, údajne kvôli sporom okolo pozemku pod budovou. Tých sporov v Tatrách je ale zrejme trochu viac, ako by sa patrilo.

Peniaze na kostoly sa nájdu vždy. Rastú ako huby po daždi. Evanjelický (vľavo) musí silou mocou vyzerať ako z roku 2100. Chýba mu už len 5 metrová LED TV a parkovisko pre vznášadlá.

Iba mne sa zdá, že sa tie budovy k sebe nehodia? V Novom Smokovci to nie je problém. Skĺbia všetko.

Hlavná stanica a prestupné nástupište Starý Smokovec. Najfrekventovanejšia stanica pre tatranské električky. Telefóny tu rozobrali. Nadišiel čas pre čestnú stráž?

Rozpadnutý amfiteáter z diaľky pripomína sarkofág z Černobyľu. Po jeho pravici je opustená budova Bellevue, postavená v roku 1850. Namiesto náteru sa v Tatrách osvedčili reklamy.

Tu sa zrodil Hulk. Špenátová polievka v Starom Smokovci.

Vstup do komplexu sanatória vo Vyšných Hágoch v ktorom sídli Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie. Pri takomto počasí je to pre mňa spomienka na horor od Stanleyho Kubricka - The Shining.

Bývalá ubytovňa pre lekárov a zdravotné sestry.

Národný ústav tuberkulózy. Namiesto liečby by tu človek chcel radšej zomrieť od strachu.

V tejto budove vraj ľudia skutočne pracujú. Strhnutá strecha a rozbité okná zrejme spestrujú pracovné prostredie.

Ak v inzeráte na privát nájdeš slová „športovisko neďaleko bytovky” alebo „vhodné pre rodiny s deťmi”, zrejme majiteľ myslí tento miestny tobogan.

Vyšné Hágy majú v zbierke aj iné kúsky. V móde sú tu celoročne vetrané budovy bez okien a dverí. Možno tak predchádzajú plesniam.

Len ťažko sa dá uveriť, že Guhrovo Sanatórium v Tatranskej Polianke je v prevádzke. Keď som pri fotení tohto secesného diela zhliadol pohyb v okne, takmer som sa posral od strachu.

Liečebný dom Limba v Tatranskej Polianke mi pripomína opustenú železničnú stanicu.

Otvorenie sezóny sa tu tak rýchlo neplánuje. Z prehnitej podlahy vyrastá porast a značka „vstup zakázaný” tiež neveští nič dobré.

Prechádzanie sa v okolí liečebného domu nemá priaznivé liečebné účinky. Skôr tým riskuješ hrdzavý klinec v nohe - v tom lepšom prípade.

Štýlová krčma Žabka v polyfunkčnom objekte Tatranskej Polianky. Miestne potraviny aj reštaurácia sú históriou.

Dodatočne dorobené plynové rozvody. Všetko dobre pripravené na veľkolepý ohňostroj.

Veternú kalamitu využil developer a pár metrov Štrbského plesa postavil pri turistickom chodníku haraburdu ako zo Star Wars. Architekt nerátal s tým, že zimná pokrývka má aj viac ako jeden meter. Vďaka tomu je otázkou času, kedy sa rozbehnutý bežkár objaví v spálni bytu na prvom poschodí.

Záchytné parkovisko 100 metrov nižšie zívalo prázdnotou. Ale to by niekomu z riti upadlo toľko kráčať hore kopcom. Navrhujem vybudovať štvorprúdovú diaľnicu až na Solisko!

Najskôr veterná a neskôr lykožrútová kalamita. Vysoké Tatry sú ťažko skúšaným územím už roky. Vidieť tu nepoškodený strom, je rarita, ktorú si treba odfotografovať. O pár rokov tu možno ostane už len kosodrevina, púšť s kaktusmi alebo zastavané územie plné apartmánov, drahých hotelov, lyžiarskych stredísk a zábavných parkov.

Za toto môže prírodný živel. Za všetko ostatné iba ľudia. A je jedno z ktorého roku je táto reportáž. Návštevníci si môžu Vysoké Tatry zapamätať aj z tohto pohľadu a na pekne dlhú dobu.