Zo Starého Smokovca na Zamkovského chatu

Výlet na Zamkovského chatu začal jazdou v tatranskej električke (TEŽ). Najekologickejší prostriedok vo Vysokých Tatrách. Žiaľ aj najpomalší (ak nerátam cúvajúci traktor).

Odkladanie lyží v TEŽ je logická hádanka pre nejedného cestujúceho. Aj Ernő Rubik by sa tu zapotil.

Jazda strašidelným lesom.

16 km úsek (Štrbské Pleso - Starý Smokovec) ide električka až 39 minút. Je na mieste prečítať za ten čas noviny, pospať si alebo zahrať hazardné kartové hry.

Prestupná stanica v Starom Smokovci. Moment, kedy možno vidieť tri rovnaké električky naraz bez požitia alkoholických nápojov.

Na prestup je tu vyhradených 5-10 minút. Vo vysokých Tatrách je na všetko dostatok času. Na druhú električku sa stihneš aj odplaziť. V bratislavskej MHD na prestup niekedy nestačia ani nadprirodzené schopnosti.

Neďaleko stanice sa nachádza nástupište pre pozemnú lanovku vedúcu na Hrebienok. Spiatočný lístok pre dospelého vychádza na 7€. Z niečoho naši finanční žraloci žiť musia.

Za 7€ nám nahnali deti, aby mávali? Nie.

Popri trati vedie turistický chodník. Pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok bola uvedená do prevádzky 22. decembra 2007. Lanovka dosahuje rýchlosť 36 km/h. Stanica v Starom Smokovci je v nadmorskej výške 1 033 m n. m. a stanica na Hrebienku je vo výške 1 280 m n. m..

Cestovanie konzervou (lanovkou) je v stoji. Vďaka preskleným bočným stenám a streche môžu cestujúci obdivovať počas jazdy krásu tatranských štítov a popadaných stromov.

Jeden z najnapínavejších momentov počas 5 minútovej jazdy. Koľajnice sú na tomto úseku rozdvojené.

Lanovky vyrábali zrejme v Anglicku.

Jedna lanovka má riadenie vpravo...

...druhá vľavo. Na palubnej doske sa nachádza LCD monitor, ktorý v reálnom čase zobrazuje pohyb oboch pozemných lanoviek na koľajniciach.

Hrebienok (1285 m n. m.) je turistické a lyžiarske centrum na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu. Na fotografii je cez stromy vidieť Bilíkovu chatu. Pešou chôdzou 5 minút, voľným pádom minúta.

Ak si Bratislavčania myslia, že Železná studnička a Koliba sú najzaľudnenejšie časti počas pekných letných a zimných víkendov, ešte neboli na Hrebienku. Miestami som si pripadal ako vo večierke v 90-tych rokoch. Dlhá rada ľudí a žiadny tovar.

Davy rodín s deťmi so sánkami udupávali snehovú pokrývku tak, že miestami som sa viac kĺzal ako chodil. Neušliapaný sneh bol iba popri turistických chodníkoch.

Rázcestie nad Rainerovou Chatou (1304 m n. m.).

Studený potok vzniká z dvoch dlhých ramien zvaných Malý a Veľký studený potok, ktoré pramenia v 2017 m n. m. a 2128 m n. m.. Dĺžka hlavného toku je 19 km. V týchto miestach je prirodzený výskyt pstruha potočného, hlaváča obyčajného. Z vtákov na brehoch hniezdia vodnár obyčajný, trasochvost horský, kalužiačik malý. Vzácnym hosťom tu býva aj vydra riečna.

Nemusí byť vždy slnečné počasie na zhotovenie zaujímavej fotografie. Treba ale fotografovať rýchlo a veľa krát bez prípravy. Mraky a opar sa tu pohybujú rýchlo. Ak by som fotku zhotovil o 5 sekúnd neskôr, kopec by nadobro zmizol z dohľadu.

Toľko možností a tak málo času.

Aj tu vyvádzala kalamita v podobe vetra. Najhoršia je ale tá v podobe ľudskej blbosti. Nie je problém v ochrannom pásme nájsť návštevníkov, ktorí si bez problémov zapália cigaretu.

V lete v týchto miestach hučí Obrovský vodopád, vysoký približne 20 metrov. Nachádza sa v ústí Malej Studenej doliny. V zime ticho spí pod hrubou ľadovou stenou.

V Tatrách sa mení počasie ako na bežiacom páse.

Reťaz zahrabaná v hrubom snehu neplní pre turistov v zime žiadny účel. Výška snehovej pokrývky tu dosahuje aj cez jeden meter.

Obrázok ako z hororu. Obloha dokáže miestami vyčarovať krásne difúzne svetlo.

Mohutná skalná strž. Rozprestiera sa asi od 1300 do 1500 m n. m.. Vznikla tak, že steny doliny podťal ľadovec a mráz ich rozvetral. Balvanité sutiny strže, zložené z veľkých skalných blokov, neboli priaznivé pre vývoj súvislého pôdneho krytu, preto sa tu v horskom lesnom stupni viažu na ne ostrovy kosodreviny. Vznikol tu tzv. zvrat vegetačných stupňov. Okrem kosodreviny tu ojedinele rastú borovice limby, smrekovce opadavé, smreky obyčajné, jarabiny vtáčie, vŕba sliezska a ďalšie.

Keď budeš pripravený stláčať spúšť (na fotoaparáte), naskytne sa aj takáto skvelá momentka líšky hrdzavej.

Turistické palice sú v týchto podmienkach základom. Ja osobne si do budúcna pribalím aj mačky na topánky.

Zamkovského chata sa nachádza v Malej Studenej doline v nadmorskej výške 1475 m n. m.. Je to najnižšie položená vysokohorská chata, vzdialená asi hodinu pešej túry z Hrebienka po červenej značke smer Skalnaté Pleso.

Parkovanie pred chatou.

Muchotrávka drevená.

Cesta na chatu je uvádzaná ako nenáročná. Netreba sa preto čudovať, že je to tu miestami ako v dopravnej špičke. Interiér chaty zdokumentovaný nemám. Mlžila sa mi čočka. Obsluhovali rýchlo, kuchyňa bola výborná, ale chata nezvládala nápor turistov.

Trochu neštandardná šošovicová polievka. Išlo o skutočný gurmánsky zážitok. Aj Jamie Oliver by ticho závidel.

Ja som na zamrznutom snehu ledva držal nohy pokope a niekto si vykračuje aj s živým nákladom akoby sa nechumelilo.

...zrejme vysokohorský nosič.

Ruskí turisti dokážu fotiť s mobilmi aj cez zahmlené sklo pozemnej lanovky.

Niekto si z výletu vezme ponaučenie (nechodiť v zime do horského terénu bez turistických palíc a mačiek), a niekto plyšovú hračku :)