Mal som 14 rokov a veril som tomu, že jedného pekného dňa budem mať frajerku.

Keď som mal 16, chodil som s jednou kočkou, ale v tomto vzťahu nebola žiadna vášeň. Rozhodol som sa, že zvyšok svojho života prežijem s vášnivou ženou.

Na vysokej škole som stretol jednu vášnivú babu, bola však priveľmi citlivá. Bola ako kráľovná z dobre napísanej drámy: vždy len plakala a vyhrážala sa samovraždou. Rozhodol som sa, že potrebujem ženu, ktorá mi ponúkne stabilitu.

Keď som mal 25, stretol som vyrovnanú ženu, bola však dosť nudná. Bola absolútne spoľahlivá a nič ju nevedelo priviesť do varu. Môj život sa stal strašne monotónny, myslel som si, že potrebujem trochu vzrušenia.

Keď som mal 28, stretol som vzrušujúcu ženu, ale nevedel som s ňou držať krok. Skákala z jedného dobrodružstva do druhého, nikdy sa nedalo s ňou dohodnúť. Bez zábran stvárala všetko možné aj nemožné a flirtovala s každým. Častejšie som sa s ňou cítil príšerne ako šťastne. Myslel som si, že potrebujem ambicióznu ženu.

Keď som mal 31, natrafil som na takúto ženu. Ona sa skutočne držala pri zemi. Zobrali sme sa. Bola taká ambiciózna, že sa so mnou rozviedla a obrala ma o všetko.

Teraz mám 40 a cítim, že som konečne duševne zrelý.
Chcem si nájsť takú ženu, ktorá má dobré kozy.