Kréta: Mesto Heraklion
18. 6. 2012 - Grécko, Kréta, Heraklion, Foto
Heraklion (Ηράκλειο) je hlavným mestom ostrova Kréta (Κρήτη) od roku 1971 a má približne 130 000 obyvateľov. Ak pôjdeš dovolenkovať na tento obľúbený grécky ostrov, je veľmi pravdepodobné, že pristaneš práve v tomto meste, na medzinárodnom letisku nazvanom po Nikosovi Kazantzakisovi. Pokiaľ sa rozhodneš navštíviť mesto zo zvedavosti alebo kvôli histórii, veľmi ťa neočarí. Heraklion bol pre mňa veľké sklamanie. Okrem ľudoprázdneho mesta s tuctovými obchodmi so suvenírmi, preplnenými cestami plných hlučných motoriek, špinavými uličkami, skrachovanými obchodmi a ošarpanými budovami, sa tu nenachádza takmer žiadna zaujímavosť, kvôli ktorej sa sem oplatí jazdiť z väčšej vzdialenosti. Asi najzaujímavejšou lokalitou je len samotný prístav s pevnosťou Rocca al Mare (1523-1540), ktorá v minulosti strážila vnútorný Benátsky prístav. Nákladný prístav sa nachádza po jeho východnej strane a je najdôležitejším prístavom celého ostrova. Odbavuje až 80% z celkového lodného transportu. Niekoľko fotografií na navnadenie, prípadne odradenie, ponúkam v tejto fotogalérii.
Z hotela Apollonia a Santa Marina jazdí do Heraklionu autobus každých 15 minút až do 23:00. Lístok u vodiča stojí 2€, lístok z obchodu oproti hotelu len 1,5€. Delegátka Tip Travelu o tomto rozdiele nevedela a to aj napriek tomu, že tu pracuje už tretí rok. Vodiči autobusov sú asi takí príjemní, ako ich kolegovia z bratislavskej MHD. Autom sa sem veľmi neoplatí jazdiť. Odradia hlavne parkovacie možnosti a zvláštny štýl jazdenia, ktorý nebude po chuti väčšine nervóznym slovenským pseudovodičom.
Policajtov som v Heraklione stretol iba dva krát. Tento autobus sa pravdepodobne pripravoval na štrajky po voľbách.
Ak odbočíš z vychodenej turistickej trasy, objavíš pravdu o meste Heraklion. Špina, neobývané polorozbité budovy, skrachované výklady obchodov. Človek sa prestane cítiť bezpečne aj počas bieleho dňa.
No nekúp to...
Jediná funkčná fontána a aj na tej sa vybláznili dementi so sprejom.
Grécke dravé vtáky.
Toto je Αγιος Τίτος
Platia Venizelou
Krížom cez pešiu zónu vedie cesta, po ktorej sa rýchle premávajú autá. V uličkách mesta si turista pripadá skôr ako žabka v hre Froggy.
Každý obchod so suvenírmi ponúka takmer to isté. Len otváracia doba je iná. Všade predávajú do noci, len v Heraklione zatvárajú väčšinu obchodov po 18:00. Otvorené ostávajú len puby, krčmy, reštaurácie a malé stánky pri cestách.
Calzedonia má v bratislavskom Auparku dva krát vyššie ceny, ako tu v Grécku. Ak si budeš chcieť nakúpiť, musíš prísť počas dňa a nie večer.
Benátsky prístav (označované aj ako Starý prístav). Tá kamenná kocka vľavo, to má byť benátsko-turecká pevnosť Rocca al Mare. Hovorí sa jej aj Koules. To vpravo hore, to je lietadlo.
Starý prístav je obľúbeným miestom pre rybárov. V pozadí je neobývaný ostrov Dia Nisida.
Zeus tu porozhadzoval šachové figúrky.
V prístave kotvia skutočne veľké a pekné kusy.
Za pevnosťou a benátskym prístavom sa tiahne dlhá 3 kilometrová betónová hrádza. Na jej konci som čakal prekvapenie...
...bol tu len maják, kruhový objazd a pár unavených športovcov.
Pohľad na cestu naspäť bol ubíjajúci. Nič, len betonová 3 kilometrová cesta po hrádzi, v príšernom horku. Žiadna pozoruhodnosť. Miestni gréci ju využívajú len na športové využitie a randenie na bicykloch.
Kto nevládal šliapať, mohol si to hodiť.
Cestou po hrádzi som sa začal nudiť. Fotil som všetko, čo malo inú ako šedú alebo modrú farbu.
V pozadí je časť mesta Heraklion. Pripomína to všetko možné, len nie to pekné mesto z gréckych pohľadníc.
Na stenách hrádze sa nachádzalo iba zopár zaujímavých kresieb.
Kríza v Grécku sa pomaly prejavuje. Deti na ňu pripravujú od útleho veku.
Rybár v prístave umýva svoju loďku. Nepotrebuje ani Mr.Proper. Stačí mu slaná voda z mora.
Čínske turistky sa pýtajú rybárov, či sú hubky na umývanie pravé, alebo ich doviezli z Číny.
Holubov je v Heraklione viac, ako je zdravé. Obsraté pamiatky, cesty a budovy nepridávajú na kráse už i tak neatraktívnemu mestu.
Budova pri pobreží pripomína skôr panelák z košického Luníku.
Taverna. Jedna z najkrajších, ktorú som v meste videl. Aj s výhľadom na more.
Bohatší Gréci si môžu dovoliť lepšie príslušenstvo. Automatickú umývačku okien.
Kruhové objazdy sú najbezpečnejšie. Križovatky s červenou vodičom len odporúčajú, aby zastavili. Smerovky sú kozmetickým doplnkom a značky so zákazom vjazdu upozorňujú vodiča na možný stret s iným autom alebo motorkou. Ak ešte nemáš vodičák, pokojne si príď zajazdiť aj ty.
V centre nechýba vianočná výzdoba.
Ak by som mal vybrať záber, ktorý najlepšie vystihuje Heraklion, asi by to bol tento.
V centre bolo iba veľmi málo pubov, ktoré boli plné hostí. Aj to len domácich.
Reklamy nalepené na každej stene.
Katedrála
Ak chceš prejsť na druhú stranu, na cestu musíš jednoducho skočiť. Tu má prednosť ten, kto je drzejší. Prechody pre chodcov len znázorňujú vodičom, že sa nachádzajú na ceste.
Krásny pohľad na západ slnka. Jediná pekná vec na celom výlete do Heraklionu.
McDonald´s nemôže chýbať.
Všade, kde som sa postavil s mojím statívom, sa začali tvoriť zápchy. Pravdepodobne to vyzerá ako radar.
Pohľad na večerný Benátsky prístav.
Pred prístavom a rušnou cestou boli 5 hviezdičkové hotely. Jedným z nich aj Megaron Hotel. Tráviť dovolenku by som tu rozhodne nechcel.
Loď tesne pred odchodom z prístavu na ostrov Rodos. Kamióny nakladali do poslednej minúty.
Jedna noc na tejto luxusnej lodi stojí približne 150€ na osobu. Samozrejme bez stravy.
V Grécku nikto nerieši kto, kde a ako dlho parkuje. Dôležité je, aby mohlo prejsť aspoň jedno auto. Žiadne nadávky ani stres. Všetko žije svojim vlastným životom, bez policajnej šikany a zaujímavé, že bez nehôd.
Vodič autobusu šoféruje v úzkej mestskej uličke, zároveň podáva lístky a vydáva z 10€ bankovky drobné. Jedna reklama na nemenované dámske vložky kedysi hovorila o tom, že ženy vedia robiť viac vecí naraz. Ešte viac vecí naraz vedia robiť už iba grécki vodiči autobusov.
Z hotela Apollonia a Santa Marina jazdí do Heraklionu autobus každých 15 minút až do 23:00. Lístok u vodiča stojí 2€, lístok z obchodu oproti hotelu len 1,5€. Delegátka Tip Travelu o tomto rozdiele nevedela a to aj napriek tomu, že tu pracuje už tretí rok. Vodiči autobusov sú asi takí príjemní, ako ich kolegovia z bratislavskej MHD. Autom sa sem veľmi neoplatí jazdiť. Odradia hlavne parkovacie možnosti a zvláštny štýl jazdenia, ktorý nebude po chuti väčšine nervóznym slovenským pseudovodičom.
Policajtov som v Heraklione stretol iba dva krát. Tento autobus sa pravdepodobne pripravoval na štrajky po voľbách.
Ak odbočíš z vychodenej turistickej trasy, objavíš pravdu o meste Heraklion. Špina, neobývané polorozbité budovy, skrachované výklady obchodov. Človek sa prestane cítiť bezpečne aj počas bieleho dňa.
No nekúp to...
Jediná funkčná fontána a aj na tej sa vybláznili dementi so sprejom.
Grécke dravé vtáky.
Toto je Αγιος Τίτος
Platia Venizelou
Krížom cez pešiu zónu vedie cesta, po ktorej sa rýchle premávajú autá. V uličkách mesta si turista pripadá skôr ako žabka v hre Froggy.
Každý obchod so suvenírmi ponúka takmer to isté. Len otváracia doba je iná. Všade predávajú do noci, len v Heraklione zatvárajú väčšinu obchodov po 18:00. Otvorené ostávajú len puby, krčmy, reštaurácie a malé stánky pri cestách.
Calzedonia má v bratislavskom Auparku dva krát vyššie ceny, ako tu v Grécku. Ak si budeš chcieť nakúpiť, musíš prísť počas dňa a nie večer.
Benátsky prístav (označované aj ako Starý prístav). Tá kamenná kocka vľavo, to má byť benátsko-turecká pevnosť Rocca al Mare. Hovorí sa jej aj Koules. To vpravo hore, to je lietadlo.
Starý prístav je obľúbeným miestom pre rybárov. V pozadí je neobývaný ostrov Dia Nisida.
Zeus tu porozhadzoval šachové figúrky.
V prístave kotvia skutočne veľké a pekné kusy.
Za pevnosťou a benátskym prístavom sa tiahne dlhá 3 kilometrová betónová hrádza. Na jej konci som čakal prekvapenie...
...bol tu len maják, kruhový objazd a pár unavených športovcov.
Pohľad na cestu naspäť bol ubíjajúci. Nič, len betonová 3 kilometrová cesta po hrádzi, v príšernom horku. Žiadna pozoruhodnosť. Miestni gréci ju využívajú len na športové využitie a randenie na bicykloch.
Kto nevládal šliapať, mohol si to hodiť.
Cestou po hrádzi som sa začal nudiť. Fotil som všetko, čo malo inú ako šedú alebo modrú farbu.
V pozadí je časť mesta Heraklion. Pripomína to všetko možné, len nie to pekné mesto z gréckych pohľadníc.
Na stenách hrádze sa nachádzalo iba zopár zaujímavých kresieb.
Kríza v Grécku sa pomaly prejavuje. Deti na ňu pripravujú od útleho veku.
Rybár v prístave umýva svoju loďku. Nepotrebuje ani Mr.Proper. Stačí mu slaná voda z mora.
Čínske turistky sa pýtajú rybárov, či sú hubky na umývanie pravé, alebo ich doviezli z Číny.
Holubov je v Heraklione viac, ako je zdravé. Obsraté pamiatky, cesty a budovy nepridávajú na kráse už i tak neatraktívnemu mestu.
Budova pri pobreží pripomína skôr panelák z košického Luníku.
Taverna. Jedna z najkrajších, ktorú som v meste videl. Aj s výhľadom na more.
Bohatší Gréci si môžu dovoliť lepšie príslušenstvo. Automatickú umývačku okien.
Kruhové objazdy sú najbezpečnejšie. Križovatky s červenou vodičom len odporúčajú, aby zastavili. Smerovky sú kozmetickým doplnkom a značky so zákazom vjazdu upozorňujú vodiča na možný stret s iným autom alebo motorkou. Ak ešte nemáš vodičák, pokojne si príď zajazdiť aj ty.
V centre nechýba vianočná výzdoba.
Ak by som mal vybrať záber, ktorý najlepšie vystihuje Heraklion, asi by to bol tento.
V centre bolo iba veľmi málo pubov, ktoré boli plné hostí. Aj to len domácich.
Reklamy nalepené na každej stene.
Katedrála
Ak chceš prejsť na druhú stranu, na cestu musíš jednoducho skočiť. Tu má prednosť ten, kto je drzejší. Prechody pre chodcov len znázorňujú vodičom, že sa nachádzajú na ceste.
Krásny pohľad na západ slnka. Jediná pekná vec na celom výlete do Heraklionu.
McDonald´s nemôže chýbať.
Všade, kde som sa postavil s mojím statívom, sa začali tvoriť zápchy. Pravdepodobne to vyzerá ako radar.
Pohľad na večerný Benátsky prístav.
Pred prístavom a rušnou cestou boli 5 hviezdičkové hotely. Jedným z nich aj Megaron Hotel. Tráviť dovolenku by som tu rozhodne nechcel.
Loď tesne pred odchodom z prístavu na ostrov Rodos. Kamióny nakladali do poslednej minúty.
Jedna noc na tejto luxusnej lodi stojí približne 150€ na osobu. Samozrejme bez stravy.
V Grécku nikto nerieši kto, kde a ako dlho parkuje. Dôležité je, aby mohlo prejsť aspoň jedno auto. Žiadne nadávky ani stres. Všetko žije svojim vlastným životom, bez policajnej šikany a zaujímavé, že bez nehôd.
Vodič autobusu šoféruje v úzkej mestskej uličke, zároveň podáva lístky a vydáva z 10€ bankovky drobné. Jedna reklama na nemenované dámske vložky kedysi hovorila o tom, že ženy vedia robiť viac vecí naraz. Ešte viac vecí naraz vedia robiť už iba grécki vodiči autobusov.
Sexy dievčatá a motorky idú dokopy
Peter Sagan a jeho zelené námestie
KHL: HC Slovan vs Salavat Julajev, Neftechimik a Ak Bars
Bratislava pre všetkých